Víkend na bicykloch po Tekove a Honte (Slovak)

Na začiatok prognóza: s výnimkou Dudiniec a okolia Banskej Štiavnice nepatria Tekov a Hont medzi turisticky populárne regióny. Ani pre Slovákov, ani pre zahraničných návštevníkov.

S kamarátom Frenkym nás lákalo zistiť, prečo je to tak a či sa s tým dá niečo robiť. Chceli sme sa presvedčiť, či miesta ako Brhlovce, Stará hora a Pukanec stoja za návštevu a či majú potenciál pre cestovný ruch. A ako lepšie pochopiť a prebádať krajinu, než na bicykli.

Pri pive v bratislavskom Dobrodruhovi sme vyklikali trasu, ktorá by mohla byť relatívne bezpečná a zaujímavá. Pohodových sedemdesiat kilometrov v oba dni malo poskytnúť dostatok času na nasatie atmosféry susediacich regiónov. Ohľad pri plánovaní sme brali aj na Frenkyho kondičku a bicykel.

Deň 1 (trasa tu)

V tropické sobotné ráno som prišiel k Frenkyho rodičom do Nevidzian, miesta štartu. Kontrast medzi nami bol úsmevný. Feri vo voľných šortkách a tielku, okolo hlavy šatka, v batohu flaša s vodou a klobáskový chlebík. Ja — mierne zahanbený pre svoju prehnanú “profesionalitu” — v lycre, cyklistickom drese, cyklopočítačom na riadidlách, v batohu energetické gély a tyčinky.

Na rozcvičku sme nemuseli dlho čakať, poskytol ju nevidzanský kopec. Cez chotár sme prešli nekvalitnou, no aspoň prázdnou cestičkou. V Nemčiňanoch mi Frenky ukázal schátranú budovu Pivnice pod kryptou (48.30902, 18.45435). Čarovné miesto, no večer by som tam nechcel byť sám.

Posilnení divo rastúcimi ringlotami sme sa horou prehupli zo Zlatomoraveckého do Levického okresu. Môj cestný bicykel zaplakal pri skratke cez pole smerom na Lipník. Tá bola nevyhnutná, ak sme sa chceli vyhnúť neslávne známej rómskej osade pri Kozárovciach.

Na prvej občerstvovacej stanici

Lipník zaujal Francúzskou ulicou s modernými drevenými domami. Bolo vidno, že cudzinci pracujúci v Mochovciach priniesli do oblasti originálne prvky. Na svoju zašlú slávu a prosperitu už len spomínajú Slovenské energetické strojárne v Tlmačoch. Troch strážnikov sme vyrušili pri obhajovaní skupiny Nočných vlkov a spýtali sa na skratku cez pozemok továrne. Uvoľnene skonštatovali, že keď zanedlho SES Tlmače s 500 zamestnancami zbankrotuje, otvoria sa ich brány turistom.

Tekovom sme pokračovali cez Rybník, Čajkov — rodisko mojich rodičov — a Novú dedinu. Za Žemberovcami sme preklenuli krátke, no intenzívne stúpanie a spustili sa do Brhloviec, dedinke známej skalnými obydliami vytesanými do tufu. Napriek unikátnosti týchto obytných a hospodárskych priestorov bola pre mňa krátka návšteva uličky Šurda sklamaním. Bolo to bez nápadu, príbehu, prekvapenia. V bistre u Dadky vedľa Šurdy sme si narovinu ujasnili, že kuracie prsia a americké zemiaky budú z mrazničky. Potvrdilo sa mi, že správne nastavené očakávania sú základom spokojnosti zákazníka.

Hore kopcom z Brhloviec nás zastihol osviežujúci dážd. Menej príjemný bol dlhý zjazd na Hont po mokrej ceste.

Hontianska krajina pôsobila nezáživne a už som sa naozaj nevedel dočkať cieľa. Trochu adrenalínu do žíl nám v Patkoši vniesol spoluobčan, ktorý pri potoku zahodil igelitku plnú skla, akoby to bola tá najprirodzenejšia vec…

Za Tesármi sme zišli na cestu 2558 a krajina začala nadobúdať krajší charakter. Zaujali napríklad Ladzany s opevneným evanjelickým kostolíkom.

Spokojný Frenky po krátkom obhliadnutí kostola s opevnením v Ladzanoch

Do Sebechlebov sme prišli neskôr, ako sme očakávali. Ubytovali sme sa v skromnom “apartmáne” a ponáhľali sa na Starú horu — vytúžený cieľ nášho celodenného snaženia. Stará hora je vinohradnícka osada a zároveň pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Ešte v Sebechleboch sme sa dozvedeli, že pivnice bývajú v tomto období otvorené v piatok, no pevne sme verili, že aj v sobotu večer sa nám ujde trocha vína. Krátkou jazdou sme sa dostali na Starú horu, ktorej hajloky vyzerali pri západe slnka úžasne.

Nadšenie z architektúry a pôvabného prostredia však začalo opadávať, keď sme si uvedomili, že dať si pohár dobrého miestneho vína bude v sobotu večer problém. Po 82 našlapaných kilometroch je toto pre dvoch mužov na výlete bez manželiek silná rana na psychiku. Nakoniec som však, trochu netaktne, pri posedení s priateľmi vyrušil miestneho pána a razom sme sa ocitli v jeho pivnici vytesanej do tufu. Rýchla a výdatná ochutnávka Irsai oliver a dvoch druhov Oteláka uspokojila a mierne aj otupila naše zmysly, no z “iršaju” sme si zobrali ešte za flašu. Zliezli sme dole zo Starej hory, bicykle zložili na okraj cesty a pri pohľade na pole a malé kopčeky sme mudrovali o živote. Veľmi jednoduché a pritom dobré to bolo.

Tip: ak budete v Sebechleboch hladní či smädní, choďte do Pizzerie Vito.

Flaše vína zahalené rúškom plesne — určite najpoetickejšie spojenie čo dnes prečítate

Deň 2 (trasa tu)

V nedeľu sme sa skoro ráno vydali na cestu späť do Nevidzian. Zvolili sme severnejšiu, trochu hornatejšie trasu cez Baďan a Pukanec. Jej prvý úsek tvorila cesta na sever z Ladzian smerom do Klastavy, proti prúdu Klastavského potoka. Na ôsmich kilometroch sme boli obklopení iba tichom a lesom. Kvalitný asfalt sa striedal s nespevneným terénom a naše ranné tempo bolo neskutočne pomalé, no napriek tomu to bola najlepšia cyklistická časť celého víkendu.

Tip: cesta je aj náučným chodníkom s viacerými zastaveniami. Spravte si pri tabuliach krátku pauzu a naučíte sa čo-to o geológii a histórii oblasti.

Niekde medzi Ladzanmi a Klastavou

Po zhruba hodinom úniku od civilizácie sa v lese objavila prvá obývaná chatka a zachvíľku aj kravy a býci skrývajúci sa pred teplom v potoku zahalenom stromami. To už sme boli v malebnej Klastave. Spätne mi je trochu ľúto, že sme si tu nespravili dlhšiu prestávku, no pomalé tempo z úvodu nás podvedome nútilo nezastavovať a ukrojiť ďaľšie kilometre.

Trasa medzi Klastavou, Baďanom, Jabloňovcami a Bohunicami bola úplným kontrastom v porovnaní so sobotňajším trápením po nezáživnej južnej ceste. Pred Jabloňovcami je cesta v zjazde užšia, kľukatejšia a sem tam sa v zákrute objaví auto, no stačí trocha opatrnosti a je to zážitok.

Frenky zápasí so stúpaním za Baďanom

Medzi Bohunicami a Pukancom sa krajina otvorila, stromy ubudli, polia zožltli, vzduch sa vysušil, slnko pripieklo a naším hlavným cieľom sa stala akákoľvek otvorená pukanecká krčma. Keď sme pred sebou mali čapovanú Kofolu, zvony ešte len začali zvolávať na omšu, čo znamenalo dobrý medzičas. Po tom, čo Frenky naviedol nemeckých turistov bicyklujúcich z Bratislavy do Košíc správnym smerom na Štiavnicu, sme sa my vydali na druhú polovicu našej kratučkej výpravy.

Za Devičanmi sme sa v Novej Dedine napojili na južnú vetvu z predošlého dňa a mlčky pokračovali cez strohú rozpálenú krajinu a mierny protivietor cez Čajkov, Tlmače a Červený hrádok do cieľa.

Naspäť k prognóze

Pred výletom som si predstavoval, ako s Frenkym uvidíme kus peknej tekovskej a hontianskej krajiny, spoznáme zaujímavé miesta s potenciálom a stretneme nadšených ľudí. Sobotná časť cesty však bola v tomto smere sklamaním. Z pohľadu cykloturistu vidím problém najmä v tom, že zaujímavé miesta sú relatívne ďaleko od seba a spájajú ich len hlavné ťahy prechádzajúce nevábnou krajinou. To je úplne ok, ak máte auto, no cyklista sa tam už nevráti. A už vôbec nie, ak tie zaujímavé miesta vlastne nie sú až tak zaujímavé a nestarajú sa o ne nadšení a kreatívni ľudia. Našťastie, vinohradnícka osada Stará hora zachránila náš deň.

Deň druhý bol oveľa lepší a naznačil, že čím viac ide človek smerom do hôr, tým má Hont krajší charakter, čo by určite vyvrcholilo v Banskej Štiavnici a jej okolí. Verím, že tam na bicykloch nazrieme nabudúce.

Aký je váš názor na Tekov a Hont? Zaslúži si viac pozornosti, akej sa dostáva napríklad severnejším regiónom? Prehliadli sme na ceste nejaké autentické miesta, ktoré by ste odporučili nám a ostatným?